Zemská kôra

Zemská kôra; je povrch je pevný v pomere k celej zemi zaberá 1.5% objemu zeme. Je to tenký obal zložený z pevných hornín rôzneho pôvodu a veku. Ak zemetrasné vlny prechádzajú horninami s odlišnou hustotou, na ich rizhraní sa lámu ako svetlo, keď prechádza cez sklo. Ak narazia na rozhranie pod ostrým uhlom odrazia sa. Vlny zo vzdialených zemetrasení prechádzajú kôrou pod tupými uhlami, zatiaľ čo vlny z blízkych zemetrasení vnikajú do kôry pod ostrými uhlami. Ak teda poznáme uhly, rýchlosť a vzdialenosť, ktorú prekonali zemetrasné vlny, môžeme vypočítať hĺbku a hustotu rôznych obalov Zeme. Chemické zloženie kôry a zemského plášťa poznáme vďaka priamemu skúmaniu hornín z povrchovej, alebo pripovrchovej vrstvy. Vrchná kôra pod kontinentmi sa nazýva sial. Pod oceánmi a pod kontinentálnym sialom leží sima. Sial má hustotu 2,7 gramu na centimeter kubický, sima 2,9 gramu na centimeter kubický. Sialické kontinenty vytvorené z ľahších materiálov, než je sima, plávajú na sime ako ľadovce v mori. Hrúbka Zemskej kôry kolíše od 40 km pod pevninou do 5 km pod oceánmi.